Bola som jednou z prvých, ktorá ho podporila v jeho ambícii, zabojovať o post predsedu Smeru. Pred rokom a aj tento rok po voľbách. Obhajovala som ho v predvolebnej kampani ( aj pred novinármi, keď chceli v pluske zverejniť rozhovor o súkromných otázkach). Držala som mu palce.
Potom sa začali v krátkom slede diať “veci”, ktorým sa nedalo nijako logicky rozumieť. Tlačovka striedala tlačovku, podmienky sa postupne rozširovali, zrazu tu boli “míľové vzdialenosti” až dnes teda radoby dojemný odchod zo Smeru.
Viete, ja keby som mala záujem o post predsedníčky, tak využijem všetky tie TK na výzvu o zvolanie predsedníctva, išla by som na zasadnutie poslaneckého klubu vysvetliť kolegom o čo mi ide. Po 20 rokoch v strane by som zabojovala. Lenže to som ja. Ja, ktorá keď mala pocit že veci sa nedejú správne, tak som sa ozvala. Vtedy mi ešte Peťovia ( Pellegrini a Žiga) odkazovali cez média, že ničomu nerozumiem a žijem v slonovinovej veži 🙂 zato si celkom presne pamatám, že sa ani JEDEN RAZ neozvali.
Dobre, každý sme nejaký, každý máme individuálnu mieru osobnej integrity a odvahy a všetkého.
Ale nesúhlasím so sposobom, akým sa Peter vyhol akejkoľvek vnutrostraníckej diskusii, nie je to čestné voči nám ostatným a viete čo, ani voči sebe samotnému nie je týmto rozhodnutím úplne fér.
Mrzí ma to.
Život ale ide ďalej a uvidíme čo prinesie.

Vám prajem pekný a úspešný deň

Zdroj: https://www.facebook.com/monikabenovaep/posts/10151402246854969