Robotnícke noviny začali vychádzať v októbri 1904. Stál za nimi zakladateľ sociálnej demokracie na Slovensku Emanuel Lehocký. On bol aj ich redaktorom a na stránkach Slovenských robotníckych novín nastoľoval témy, na ktoré sme ako sociálni demokrati hrdí i citliví. Zlepšovanie podmienok pracujúcich, volebné právo, fungovanie odborov. Áno, tých odborov, ktoré Matovičova koalícia vyhnala do ulíc, aby bojovali za práva zamestnancov. Práva, o ktorých E. Lehocký pred viac ako sto rokmi iba sníval. A my dnes zažívame nočnú moru zo súčasného ministra práce Krajniaka, ktorý veľmi ašpiruje byť rovnocenným nástupcom nesociálneho ministra Kaníka.
Aj slovom možno bojovať, čo E. Lehocký dokazoval každý deň, každým jedným riadkom, a za svoje pokrokové myšlienky sa dostal až do väzenia. No nevzdal to a preto mu patrí naša úcta i vďaka. Myslím, že je na čase popremýšľať, či by takéto noviny opäť nemali začať vychádzať, aby poukazovali na každodenné prešľapy koalície, ale aj na jej snahy systematicky uberať z našich štandardov. Deťom zobrali obedy zadarmo, dôchodcom trináste dôchodky, pracujúcim znížili minimálnu mzdu a s tým súvisiace ďalšie príplatky a chystajú sa aj na ich teplé obedy. Slovenské robotnícke noviny by mali veru o čom písať aj v 21. storočí, nemyslíte?
Zdroj: https://www.facebook.com/www.jurajblanar.sk/posts/3525727354151923
