Koncom minulého týždňa bolo Miroslavom Hlivákom, predsedom Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO), ako aj viacerými médiami zverejnené stanovisko pána predsedu o údajnej opodstatnenosti výhrad ÚVO k časti novely zákona o verejnom obstarávaní, ktoré sa nedá nazvať inak ako demagógiou. Pán predseda ÚVO uvádza: „Zo stanoviska Európskej komisie vyplýva, že obavy úradu sú opodstatnené v tom zmysle, že nie je možné umelo rozšíriť rozsah použitia smernice v oblasti obrany a bezpečnosti na zákazky kritickej infraštruktúry.“.
U advokáta, ktorým pán predseda Hlivák je, by sa dala predpokladať schopnosť čítať text s porozumením, tiež znalosť základných kompetencií inštitúcií Európskej únie a v neposlednom rade aj všeobecná schopnosť porozumieť zmyslu právnej normy. Žiaľ, v citovanom stanovisku tieto schopnosti, ktorými nepochybne disponuje neaplikoval a uchýlil sa k demagógii a zavádzaniu.
Po prvé, Európska komisia nič nepotvrdila a k obavám pána predsedu Hliváka sa vôbec nevyjadrila. Aby si to mohol každý sám overiť, zverejňujeme odpoveď EK, ktorú nie len mne pán predseda Hlivák poslal v plnom znení (v angličtine). Európska komisia vo svojom liste (posledný odsek) uviedla, že rozsah pôsobnosti obrannej smernice 2009/81/ES v súvislosti s dodávkami citlivých zariadení alebo prác či služieb citlivého charakteru je upravený v článku 2 písm. b) až d) uvedenej smernice a že tento rozsah pôsobnosti nie je možné umelo rozširovať. K tomu Európska komisia poznamenala, že aj klasická smernica 2004/24/ES poskytuje nástroje na narábanie s citlivými informáciami a poukázala konkrétne na možnú výnimku z povinnej elektronickej komunikácie v prípade informácií osobitne citlivej povahy podľa článku 22 odsek 4 uvedenej smernice. Obe tieto všeobecné tézy Európskej komisie sú pravdivé a nie je možné proti nim rozumne nič namietať. Skutočne, je neprípustné umelo rozširovať rozsah pôsobnosti akejkoľvek smernice, nielen obrannej smernice 2009/81/ES. Avšak Európska komisia nijakým spôsobom nepotvrdila ani nenaznačila, že v prípade schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní ide o umelé rozšírenie pôsobnosti tejto smernice. Zo všeobecného konštatovania Európskej komisie, ktoré možno vztiahnuť na akúkoľvek európsku smernicu, pán predseda Hlivák účelovo vyvodil nepravdivý záver, že Európska komisia potvrdila jeho obavy.
Pokiaľ ide o druhú tézu Európskej komisie, nemožno si odpustiť poznámku, že donedávna to bol práve ÚVO, ktorý odmietal pripustiť poskytnutie adekvátnej ochrany citlivých informácií pri obstarávaní civilných zákaziek, čím prakticky znemožňoval prevádzkovateľom prvku kritickej infraštruktúry zabezpečiť ich riadnu ochranu, a tým plnenie si základných povinností podľa zákona o kritickej infraštruktúre.
Dovoľujem si upriamiť pozornosť na fakt, že je to práve môj pozmeňovací návrh, ktorý precizoval aj možnosť ochrany citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry v rámci zadávania civilnej zákazky. Konkrétne ide o bod 22. článku I schváleného zákona, teda mnou navrhnutú novelu § 43 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Inými slovami, pri doteraz platnej právnej úprave nebola pri aplikácii zákona o verejnom obstarávaní v praxi riadna ochrana citlivých informácií o prvku kritickej infraštruktúry prakticky možná. Úrad pre verejné obstarávanie túto problematiku vo svojej novele napriek osobnému rokovaniu o tejto téme neriešil, preto som ako poslanec využil svoje právo a nevyhnutné precizovanie tejto problematiky navrhol v pléne. Je potrebné podotknúť, že ÚVO a ani pani prezidentka nevyslovili výhrady voči takejto úprave, preto je zrejmé, že ide o žiaducu úpravu. Mnou navrhnuté dva novelizačné body zákona o verejnom obstarávaní dávajú subjektom zadávajúcim zákazky na výber, či zákazku budú zadávať ako civilnú alebo ako zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, pričom každému z nich je nepochybne zrejmé, že dôkazné bremeno opodstatnenosti prísnejšieho postupu vždy znáša práve zadávateľ zákazky.
Po druhé, Európska komisia nemá právomoc poskytovať stanoviská k národnej legislatíve členských štátov mimo formálnych postupov týkajúcich sa porušenia práva EÚ (tzv. infringement). A ani v rámci týchto formálnych postupov nie sú stanoviská Európskej komisie pre členský štát právne záväzné, pričom je úplne vylúčené, aby sa Európska komisia k národnej legislatíve akokoľvek vyjadrovala ešte pred tým, ako konkrétny zákon nadobudne platnosť a účinnosť. A to je prípad práve schválenej novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý po vrátení pani prezidentkou bude predmetom opätovného prerokovania a hlasovania v NRSR. Hneď v prvej vete zverejnenej odpovedi Európskej komisie možno nájsť tzv. disclaimer, teda právne upozornenie, že jediným orgánom, ktorý má právomoc poskytovať záväznú interpretáciu práva EÚ je Súdny dvor Európskej únie.
Po tretie, keď sa bližšie pozrieme na súčasné znenie § 3 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, kde je definované citlivé vybavenie, stavebné práce citlivého charakteru a služba citlivého charakteru, zistíme, že táto definícia má dve časti: prvá časť vymedzuje účel (slovami „na účely bezpečnosti“) a druhá časť vyžaduje vzťah k utajovanej skutočnosti (slovami „spojená s utajovanou skutočnosťou, vyžaduje si utajovanú skutočnosť alebo obsahuje utajovanú skutočnosť)“. Schválený zákon spresňuje len druhú časť tejto definície, a síce, že za utajovanú skutočnosť sa považuje aj citlivá informácia podľa zákona o kritickej infraštruktúre. Je potrebné zdôrazniť, že prvá časť definície („na účely bezpečnosti“) ostáva nedotknutá a musí byť aplikovaná rovnakým spôsobom pred novelou, ako aj po novele.
Neexistuje preto žiadny dôvod, aby sa otvárala polemika o tom, aký účel je ešte dostatočne bezpečnostný a aký už nie, pretože toto sa novelou vôbec nemení. Mení sa len význam pojmu „utajovaná skutočnosť“ pre účely zákona o verejnom obstarávaní. A tu je potrebné dvakrát podčiarknuť, že obranná smernica 2009/81/ES vo svojich úvodných ustanoveniach 8 a 9 preambuly v spojení s článkom 1 ods. 7 a 8 jednoznačne pripúšťa takéto rozšírenie, keď kladie požiadavku na súlad „so zákonmi, predpismi alebo administratívnymi opatreniami platnými v príslušnom členskom štáte“. Navyše, slovenská verzia úvodného ustanovenia 11 smernice 2009/81/ES, je jednoznačne nesprávna, keď v prvej vete sú v porovnaní s ostatnými relevantnými verziami (napr. anglickou, nemeckou alebo českou) navyše slová „na účely obrany“. Namiesto zavádzania verejnosti a poslancov NRSR by mal pán predseda Hlivák radšej zabezpečiť bezodkladnú opravu (tzv. korigendum) nesprávneho prekladu uvedenej smernice.
Rovnako ako cez médiá a sociálne siete avizoval pán predseda Hlivák, aj ja zašlem poslancom NRSR list, ktorého cieľom však nie je účelovo ovplyvniť poslancov NRSR pri hlasovaní vo veci veta pani prezidentky, jeho cieľom je poukázať na zarážajúcu a tendenčnú manipuláciu faktov a argumentov a na vykonštruovanie demagógie ako jasnej pravdy, čo môže na zákonodarný orgán a najmä na prijímané zákony pôsobiť ako deštruktívny až nebezpečný precedens.
