Mala autoritu, ako žiaci sme ju poslúchali, rodičia mali pred ňou rešpekt, vážila si ju celá spoločnosť.
Zarábala toľko, čo ostatní, nikto sa nad ňu nemohol vyvyšovať. Neboli žiadne arogantné dietky zbohatlíkov, ktorí by si na ňu dovoľovali.
Jediné, čo rozhodovalo, bola múdrosť. A slušnosť. Učiteľka - to bol pojem. Vedela všetko. Viedla nás, pomáhala, sršala z nej autorita.
Kiež by sme aj dnes dokázali dať učiteľom to, čo im dokázal dať socializmus. Dôstojnú životnú úroveň. A to najvyššie spoločenské postavenie.
Sú tým najdôležitejším pre našu budúcnosť. Vštepujú našim deťom lásku k múdrosti. A elementárnu morálku. Rodina a učitelia. Tak to bolo v čase, keď som bol dieťaťom.
Potom prišla "sloboda a demokracia". Učiteľov zhodili na dno spoločenského rebríčka, na vrchol sa dostali kšeftári a podvodníci.
Kapitalisti bohatli, učitelia chradli. Stratila sa autorita, stratila sa úcta. Deti vychovávala ulica.
Odvrhli sme tie vraj totalitné pionierske združenia, aby decká na sídliskách mohli slobodne vysedávať v bránach a fetovať. Pravda a láska zvíťazila nad lžou a nenávisťou.
Odrazu sme nechodili na Slavín, aby sme sa učili o hrdinoch, čo nás oslobodili v druhej svetovej vojne. Odrazu nás učili, že všetko, čo budovali naši rodičia a starí rodičia, bol vlastne omyl.
Vraj sme "čierna diera" a musíme sa klaňať Amerike. Žiť americký sen, podnikať a najlepšie vypadnúť zo Slovenska, kde skapal pes. Kašľať na vlasť - go west!
Učitelia boli často bezbranní. Gýčová americká kultúra znetvorila ich študentov, decká nechceli čítať, prestali premýšľať - svoje vzory preberali z lacných hollywoodskych brakov. Násilie, nenávisť, povrchnosť, hlupota.
Ale mnohí to nevzdali. Pamätám si divoké deväťdesiate. Aj medzi učiteľmi sa našli hrdinovia, ktorí sa tomuto vymývaniu mozgov vzopreli.
Zopár ma ich učilo. Ukázali mi, že existuje cesta, ako uniknúť. Zobrať filozofické knižky, premýšľať nad tým, ako zmeniť svet. Ísť proti prúdu. Bojovať. Za pravdu!
Ukázali mi, že sa nikdy nesmieme hanbiť za to, čo vybudovali predošlé generácie Slovákov.
Ukázali mi, že svet nie je čiernobiely. Ja viem - keď to poviete dnes, Čaputová vám vykričí, že ste ruský agent. Ja to aj tak risknem. Tak ma to naučili.
Dovoľte poďakovať. Všetkým tým hrdinom, ktorí nás previedli tým slastným kapitalizmom 90. rokoch.
Všetkým tým hrdinom, ktorí do nás vštepili semienko vzdoru.
Všetkým tým súdružkám učiteľkám, ktoré nás viedli životom od prvej triedy a vštepovali nám úctu k rodičom a k našim dejinám...
...až po profesorov, ktorí sa nám na výške nebáli prednášať o Marxovi či Che Guevarovi.
Všetkým tým hrdinom, ktorí sa nebáli otvárať nám oči.
Dnes je Deň učiteľov.
Želám týmto vzácnym a múdrym ľuďom, aby sa zase raz dostali na piedestál spoločnosti - aby to boli oni, kto určujú trendy a nie nejakí mafiáni či zbohatlíci.
Aby sa zase raz do módy vrátili knihy a nie počítačové hry.
Aby sme našim deťom zase raz vrátili detstvo. Sny. A ideály.
A áno, želám učiteľom, aby zarábali toľko, čo iní a aby sa nemuseli doprosovať štátu dôstojných platov. Veď to má byť, preboha, samozrejmosť.
Želám im vlastne len to, čo tu už pre nich bolo. V čase, keď som bol dieťaťom. A potom sme to stratili.
Želám vám len to najlepšie.
Ste vzácni ľudia.
A ďakujem. Za všetko!
Vy viete, o kom hovorím. Súdružka učiteľka T. Profesorka Ch. Docent H. A ďalší.
Nikdy nezabudnem.
Zdroj: https://www.facebook.com/LBlaha/posts/518623092968310
