Mamičky. Manželky. Dcérky. Sestry. Babičky. Kamarátky. Sú pre nás tým najvzácnejším a nie je vždy je čas im povedať, ako veľmi ich ľúbime. 

Ešte z čias socializmu sme si zvykli využiť na to tento krásny deň - Medzinárodný deň žien. Ako malý som vždy svojej maminke niesol kvietok.

My túto nádhernú tradíciu budeme dodržiavať - pretože ženy si zaslúžia úctu, rovnoprávnosť a v prvom rade vďaku!

Vždy som obdivoval ženy, ktoré v dejinách bojovali za svoje práva. 

Vyrastal som na knižkách Márie Ďuríčkovej, hltal som životopis Alexandry Kollontajovej, študoval spisy Rosy Luxemburgovej. V ženách je neuveriteľná sila, láska a múdrosť... 

Bez nich by sme nielenže neboli šťastní - bez nich by sme neboli. Sú to matky a zaslúžia si tú najväčšiu úctu. 

Podstupujú každodenne to, čomu sociológia hovorí - dvojité bremeno. Starostlivosť o deti a o domácnosť a zároveň robota. 

Zaslúžia si rovnaké podmienky ako muži a ako ľavičiar vždy budeme bojovať za ich emancipáciu.

MDŽ nie je žiaden socíkovský Valentín, MDŽ je symbolom boja za ženskú rovnoprávnosť. 

A ja som hrdý, že medzi mojimi priateľkami na sociálnej sieti sú múdre a statočné ženy, ktoré sa neboja ísť proti prúdu a vždy ma budú inšpirovať svojou vnútornou silou a rozhľadom. 

Ďakujem Vám za to, milé priateľky! 

Kytičku pre moju Zuzku, maminu aj sestru mám už kúpenú, malú ružičku dostane aj budúca revolucionárka Lillinka.

Vám aspoň takto na diaľku posielam takúto symbolickú ružu - raz mi ju priniesla jedna presvedčená ľavičiarka, staršia pani, veľká bojovníčka - vzadu má vyryté, že je to sociálnodemokratická ruža.  

Každý deň v parlamentnej kancelárii mi pripomína, ako veľmi sú ženy dôležité a ako na ich práva nikdy nesmieme zabudnúť. 

ĎAKUJEME VÁM ZA VŠETKO!

Zdroj: https://www.facebook.com/LBlaha/posts/505221324308487