Sedím na balkóne, počúvam už asi po desiatykrát za sebou pesničku "Šiel, šiel" od Karola Duchoňa a pozerám si fotky z kampane

28.04.2020 Blogy, Facebook Blogy, Facebook

Spomínam na všetky tie krásne chvíle s ľuďmi, na pivko s kamarátmi, na hrdinské sovietske pamätníky, na prekrásne Slovensko.

V Duchoňovej piesni sa spieva - "Šiel za vzdialeným cieľom, v neľútostných búrkach, nemôže vzdať tento boj... Sám!"

Jedna z najkrajších piesní, aké som kedy počul a to hovorím ako presvedčený metalista - túto pieseň som vlastne donedávna vôbec nepoznal a objavil som ju na rádiu Vlna, ktoré počúvam vždy, keď umývam riad, čiže denne

"Sám, sám za vzdialeným cieľom..."

V našom boji za sociálne spravodlivejšie Slovensko nie sme sami.

Celý život verím v socializmus, v ten vzdialený cieľ a nie, nikdy nevzdám tento boj. Je to poslanie, je to sen. A vždy som za ním šiel.

Pozerám si fotky z kampane a vidím, že na Slovensku sa niečo zdvíha. Ono to len začína, ale bude to pokračovať - ľudia už neveria kapitalizmu, Amerike, liberálnym nezmyslom - už nie.

Vracia sa náš sen o solidárnom spoločenstve ľudí, v ktorom si ľudia budú rovní, v ktorom nebude chudoby ani oligarchie - ono to príde...

"Šiel, šiel... Ty však nemôžeš vzdať tento boj..."

Chcel by som sa vám poďakovať, priatelia - čítam si vaše komentáre, cítim vašu podporu a neuveriteľne si vážim, že sme v tomto boji spoločne.

Áno, niekedy som tvrdý, sarkastický, uštipačný. A občas mi niekto napíše, že sa mám vrátiť k svojim intelektuálnym knihám a nebojovať tými istými zbraňami, ako slovenská pravica.

Niekedy nad tým sám uvažujem. Zavrieť sa späť do pracovne, čítať Marxa, Wallersteina a Žižeka, písať ťažké filozofické knihy - áno, má to pre mňa čaro a napĺňa ma to.

Ale ruku na srdce - toto nie je cesta, ako osloviť masy pracujúcich ľudí.

Chodil som po Slovensku a pochopil som, že ľudia potrebujú niekoho, kto bude stáť s nimi v boji za spravodlivosť - niekoho, komu rozumejú, nie niekoho, kto sa oháňa nezrozumiteľnými vzletnými filozofickými teóriami.

Socializmus je v prvom rade prax, nie teória. Je to postoj k životu - že myslíte na tých slabších a chcete im pomôcť.

Slovensko má neuveriteľné množstvo porekadiel, ktoré odkazujú na pasivitu. Poznáte to - "múdrejší ustúpi", "s hlupákmi sa nezahadzuj", "neznižuj sa na ich úroveň" a tak. Výsledok?

Vládne nám pošahaný magor, ktorý terorizuje našich oteckov a naše mamičky, robí z nich menejcenných ľudí a sprosto fašizuje Slovensko.

A tu sa furt niekto ide tváriť, že to je fajn, však my ako múdrejší ustúpime a poďme si klábosiť o Rawlsovi...

Nie, takto to nejde. Nie. nie, nie. Musíme bojovať ich zbraňami. Nemôžeme stále len "so cťou" prehrávať - musíme bojovať. Za Slovensko, za ľudí.

Kresťanstvo hlása "nastav druhé líce". Prepáčte, ale nenastavím. Budem bojovať.

Kresťanstvo hlása "kto do teba kameňom, ty doňho chlebom". Sorry, ale akurát tak trojdňovým do hlavy.

Vyrastal som ako rocker. Nebudem ustupovať. A nebudem sa pozerať na to, ako Slovensko kolonizujú Američania. Ako to tu ovládajú banky. Ako nás vykorisťujú zbohatlíci. Ako nás okupujú neoliberálni šialenci.

Nie, múdrejší neustúpi. Múdrejší zostúpi z knižných nebies medzi pospolitý ľud a bude hovoriť jeho rečou. Bude mobilizovať masy na boj za spravodlivosť.

V toto verím. V revolúciu. V spravodlivosť.

"On šiel, šiel..."

Ešte raz ďakujem, priatelia a súdruhovia!

Nevzdáme svoj boj!

A aby som zacitoval inú Duchoňovu - mám vás rád 



Zdroj: https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2608594679379095