"Vraj máš dnes sviatok", začal by som odľahčene. Tak chlapsky. "Však aj ty," smial by sa.
"Tak všetko najlepšie, tati," povedal by som.
Stočil by to rýchlo na inú tému. Nemal rád vlastné sviatky, vlastné oslavy. Žiaden chlap to nemá rád.
Hneď by sa pýtal na malých. Počujem jeho dojatý smiech, keď mu vravím, ako sa Lillinka s Adamkom tešia z nového psíka.
Jeho smiech hrial. Tak ako jeho hlas.
Dede miloval psov. A oni jeho. Psíkovia vedia rozpoznať, kto je dobrý človek. Frida by ho milovala.
Dlho by sme hovorili o včerajšom futbale a potom ešte dlhšie o politike.
To boli naše témy, o ktorých sme sa vedeli rozprávať celé hodiny.
Vždy mi radil, aby som bojoval. Aby som neustupoval, aby som po nich išiel tvrdo.
Bol bojovník. A jedného vychoval.
Ani by sme sa nenazdali a hovorili by sme spolu hodinu - keď sme sa spolu rozprávali, akoby sa zastavil čas.
Tak to býva, keď sa rozprávate s najlepším priateľom.
Vypýtal by si k telefónu Zuzku. A potom detičky. Miloval ich tým svojím veľkým blahovským srdcom ako nás kedysi milovala jeho mama, babička Blahová.
Zajtra by sme spolu volali zase. A pozajtra zase. Každý deň. Úplne každučký.
Nebol dôvod mu to zakaždým hovoriť. Ako veľmi ho mám rád. A ako veľmi pre mňa znamená.
A tak som mu to prišiel povedať dnes. Na Deň otcov.
Ak ešte máte to šťastie a dnes môžete svojim oteckom povedať, čo k nim cítite, urobte to.
Niekedy ani netreba slová.
Chlapi si vzájomne vedia vyjadriť lásku po svojom.
Stisk ruky, úsmev, pohľad.
Zavtipkovať, zasmiať sa.
Sedím tu s Tebou, tati a spomínam.
Nikdy sa s Tebou neprestanem rozprávať.
Všetko najlepšie k Dňu otcov. Všetci Ťa s láskou pozdravujeme. Chýbaš nám!
Zdroj: https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2983123618592864
