Vyhlásenie ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka:
Rozhodnutie podať demisiu na svoju funkciu som prijal nie kvôli migrácii, ale kvôli tomu, že som presvedčený, že je na škodu Slovenska a jeho občanov, keď našim diplomatom nie je dovolené byť za stolom, kde sa diskutuje o veciach, ktoré sa nás týkajú. Bol som a zostávam presvedčený, že uznesenie NR SR o odmietnutí byť súčasťou spoločného úsilia riešiť migráciu nie je správne.
Svoje rozhodnutie som prijal úprimne, pretože som ho považoval za správne. Obrovské množstvo ľudí zo Slovenska i zo zahraničia mi vyjadrilo silnú podporu.
Zároveň sa ale ozvali ľudia, ktorí ma vyzývali neopúšťať svoju pozíciu a nenechávať krajinu v neľahkej situácii. Ktorí hovorili, že nemôžeme všetci utiecť z boja a potom sa prizerať zo strany. Lebo Slovensko nemá kam utiecť.
Nezamyslieť sa nad svojim rozhodnutím po viacnásobných výzvach predsedu vlády, po vyjadreniach prezidenta republiky, ale tiež po stanovisku Generálneho tajomníka OBSE by už asi nebolo zásadovosťou, ale skôr ješitnosťou. Nepočítal som s takýmito silnými a jednoznačnými vyjadreniami dôvery a podpory, o to viac si ich vážim.
Uplynulé dni patrili k vôbec najťažším v mojom profesionálnom živote. Strávil som ich hľadaním rovnováhy medzi zachovaním si principiálneho postoja na jednej strane a zodpovednosťou voči Slovensku na strane druhej.
Moje úvahy ovplyvnila aj práve prebiehajúca Ministerská rada OBSE v Miláne, kde symbolicky preberáme predsedníctvo od Talianska. Od svojich kolegov počúvam veľké očakávania od Slovenska a cítim tiež obavy, že môj odchod by bol vnímaný ako oslabenie slovenského predsedníctva v OBSE i celej organizácie.
Samozrejme, zásadná otázka neznie tak, či chcem zostať v pozícii ministra. Slovenskej republike slúžim od prvého dňa jej existencie a veľakrát som povedal, že to je pre mňa najväčšia česť a aj najvyššia zodpovednosť.
Otázka znie, či to má zmysel. Pretože v uplynulých dňoch sme počúvali hlasy - a to aj v parlamente - ktoré presadzovali izoláciu namiesto spolupráce a ktoré spochybňovali naše členstvo v EÚ a NATO. Preto som okrem viacerých rozhovorov s predsedom vlády absolvoval aj stretnutie s predsedom strany Smer-SD. Obom som povedal, že svoju úlohu môžem vykonávať len vtedy, ak:
1/ sa naša zahraničná politika naďalej dôsledne riadi programovým vyhlásením vlády
2/ koaliční partneri rešpektujú koaličnú dohodu
3/ súčasťou tohto rešpektu je aj rešpektovanie rozdelenia zodpovednosti za jednotlivé rezorty vo vláde
Musím povedať, že ako od premiéra Petra Pellegriniho, tak aj od predsedu strany Roberta Fica som v tomto zmysle dostal jasné garancie. Garancie, že programové vyhlásenie vlády platí a že nebudú prijímané ani akceptované kroky, ktoré by spochybňovali základné piliere našej zahraničnej politiky, za výkon ktorej zodpovedám ako minister. Tieto garancie prijímam s plnou vážnosťou. Iba za týchto podmienok má pre mňa zmysel pokračovať.
V tejto situácii a s cieľom nenaťahovať súčasnú situáciu a nezaťažovať ňou slovenský politický a mediálny priestor, chcem oznámiť, že som prijal rozhodnutie pokračovať vo výkone mandátu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí a v tomto zmysle podniknem v najbližšom čase potrebné kroky.
Nie som prilepený k svojej stoličke, funkciu ministra vykonávam už viac ako 8 rokov a takéto podozrenia by boli nedôstojné.
Svoje rozhodnutie vnímam ako šancu pokračovať v úsilí, aby Slovensko bolo naďalej vnímané ako moderná európska krajina, ako spoľahlivý partner a spojenec, ako krajina, ktorá je súčasťou riešení a nie problémov, v úsilí napĺňať víziu Slovenska, pevne ukotveného v euro-atlantickom priestore. A tiež ako šancu dôstojne prevziať a profesionálne rozbehnúť naše predsedníctvo v OBSE.
